Tento chlieb jednoducho WAW. Alebo, začnem inak. Nápad na tento chlebík som našla na  skvelom blogu: My new roots. Pôvodný recept je naozaj výborný. Ale, videla som tam  trošičku priestoru na zlepšenie (kvôli stráviteľnosti vo všeobecnosti aj v prípade špecifických  intolerancií). Hneď v úvode chcem vysvetliť, že tento chlebík nie je ako klasické pečivo. Toto  nie je chlieb z ktorého zje človek 3 krajce a ani nevie kedy. Práve naopak. Je hutný, plný  štruktúry, chrumká, nádherne vonia a efektne vyzerá. Toto je podľa mňa chlieb, ktorý urobí  dojem . 

Jeden recept na chlebík som vám už ponúkla (keto chlieb). Je výborný, mäkký a pri ňom bola  snaha sa priblížiť klasickému pečivu. Tu nie je. ALE pravda je, že pravidelne pečiem práve TENTO  – život meniaci chlebík... vždy aj do zásoby a je jednoznačným favoritom. Má to viacero  dôvodov: 

1. Je mimoriadne univerzálny. V ingredienciách vám ukážem ako veľmi univerzálny je.  Uvidíte, že je vlastne úplne jedno aké zásoby (pokojne aj zvyšky zásob) doma máte, na  tento chlieb sa ingrediencie vždy nájdu  
2. Je super jednoduchý na prípravu. Potrebujeme 1 misku, 1 odmerku a nádobu na  pečenie. Nič viac. 
3. Nedá sa pokaziť. Kto niekedy piekol chlebík tak vie, že je to umenie. Nazaj. Upiecť  voňavý chlebík bez droždia a z kvalitných surovín je umenie. Uznávam, že dobrý  bezlepkový kváskový chlebík je mňam... ale upiecť ho až taká mňamka nie je. Teda  aspoň pre mňa nie. Ja naozaj obdivujem ženy, ktoré to s kváskom vedia. Vyžaduje totiž  čas, pozornosť a skúsenosti. 
4. Hlavný dôvod, prečo si tento chlebík zaslúžil čestné miesto nielen na webe, ale aj v e-booku Stravou k rovnoáhe a najmä na  našom stole je fakt, že sa mi podarilo recept vyladiť tak, aby si ho mohol dovoliť  takmer každý. Tu na webe je jeho základná varianta, v e-booku nájdete alternatívy bez obilia (a tým pádom aj viac low carb a vhodné pre paleo stravovanie), ale aj bez  orieškov a semienok (kto ich netoleruje) či nízkohistamínovú. Navyše, každá jedna je  prirodzene bez lepku, laktózy a dokonca vegan. 

Poďme si upiecť chlebík, ktorý zmení náš pohľad na pečivo 😉 !

Príprava:

Oriešky aj semienka je fajn vopred namočiť. Má to nutričný aj praktický dôvod.  Každý druh má totiž inú absorbčnú schopnosť. Takže na to, aby nám cesto vo výsledku  dobre držalo (a nebolo príliš „mokré či suché“), potrebujeme aby sa oriešky a semienka  „napili vopred“. 

1. Semienka/ oriešky alebo obilniny vopred namoč (okrem ľanových).
2. Ideálne po 6-48 hodinách je dôležité vodu zliať a všetko premyť. (Niekedy namáčam len na hodinku, či 20 mimút, podľa toho ako skoro si uvedomím, že idem piecť). Takto pripravené oriešky/ semienka sú  väčšinou (aj keď nie úplne u každého) veľmi kvalitnou, výživnou a dobre stráviteľnou  potravou. Teraz pridáme ingrediencie, ktoré ich premenia na chutný chlebík. Teda ich spoja  a ochuti.

3. Do misky k vopred namočeným semienkam pridáme zvyšok ingrediencií (soľ, sódu, ovsené vločky, psyllium a ľanové semienka). Následne prilejeme vodu.

4. Rukou dobre premiešame. Necháme aspoň 10 min postáť. Psyllium a ľanové semienka  nasajú vodu a spoja zmes do kompaktného cesta. 

5. Rúru zapneme na 180°C a nádobu na pečenie chlebíka vystelieme papierom na pečenie.

6.  Zmes preložíme z misky do pripraveného plechu, rukou uhladíme povrch.

7. Pečieme 80 minút. Ak chceme chrumkavú kôrku, po 60 minútach chlebík vyberieme z  pekáča a dopečieme len na papieri. 

Moje TIPY (do kuchyne aj nutričné)

• Chlebík pečiem takmer vždy rovno z dvojnásobnej dávky (v 2 formách). Jeden ihneď po vychladnutí nakrájam a uložím do mrazu. Veľmi, veľmi vďačne sa o takéto kvalitné zásoby opieram počas dní, keď nemám energiu alebo čas stáť v kuchyni.
• Info k namáčaniu: Z nutričného hľadiska, vďaka namáčaniu znížime anti-nutričné látky. Všetky oriešky aj semienka obsahujú fytáty. Obsahujú však aj enzým – fytázu. Tá je pri namáčaní aktivovaná a pomáha redukovať fytáty v potravinách. Ak by som to mala vysvetliť „ľudskou rečou“, tak semienka a oriešky sa chcú rozmnožovať – sú to semienka... sú tu presne na ten účel. Fytáty sú ich ochranou pred tým, aby keď ich niekto/či niečo (napr. vtáčiky) spapajú, tak aby ich nemohli stráviť. Vďaka tomu, že traviacou sústavou len  „prebehnú“ bez rozloženia, tak po vylúčení (kdekoľvek to vtáčik urobí) sa dostanú do  pôdy a majú šancu vyklíčiť. V pôde počkajú na dážď, ten ich aktivuje a vyklíčia. Pokiaľ  im doma v miske vytvoríme prostredie, kde budú mať pocit, že je vhodné vyklíčiť (teda  ich namočíme), uvoľnia fytáty a začnú rásť. Napríklad na quinoi je vidno klíčky už po pár  hodinách.