Keď tým najväčším darom je samotný proces = CESTA

Práve prežívam pre mňa pomerne intenzívne obdobie. Vytváram si vlastné pracovné prostredie. Začínam podnikať, tvoríme webovú stránku a vzniká potreba “dať o sebe vedieť”. Celý tento proces samozrejme trvá už niekoľko mesiacov, a je to pre mňa tak silné “duchovné cvičenie osobnostného rastu”, o akom sa mi ani nesnívalo.

Denne si testujem svoju autenticitu – je pre mňa skúškou “byť sama sebou”, aj keď to znamená, že nie každému “sadnem”.  Vzdávam sa kontroly, nad vecami, ktoré nie sú v mojich rukách. No a o trpezlivosti a témach ako vnútorná hodnota ani písať radšej nebudem :D.

Waw. Pozerala som na správu a usmievala sa. Došlo mi, že JA môžem to celé vnímať ako hru. Je predsa len na mne ako čo vnímam! A tak som sa rozhodla :). Rozhodla som sa, že sa už len hrám – bez tlačenia na výsledok. Od prvého momentu cítim, že robím to, čo má zmysel. V práci tvorím a užívam si, že môžem. Robím takmer výlučne vo flow a to mi samo o sebe prináša radosť. Spolupracujem len s ľuďmi, s ktorými sa navzájom rešpektujeme. Pracujem tak vlastne vo veľmi, veľmi príjemnom prostredí. Od včera navyše, tým že sa “už len” hrám, tak tým automaticky uvoľňujem akékoľvek plány či očakávania výsledkov. Uľavilo sa mi teda riadne.

Prečo to však píšem?

Pretože dnes ráno som si uvedomila, že za posledných 6 mesiacov som získala mnoho. Síce nie v hmote… ale získala som mnoho vnútorných pokladov. Došlo mi, že presne takto sa to dialo aj pred 4 rokmi, keď začala moja cesta za zdravím.

Samozrejme, chcela som byť zdravá hneď. Chcela som sa čo najskôr cítiť dobre, byť plná energie a bez bolestí. Lenže, ono to nešlo.

Nechápala som prečo. Mala som pocit, že robím všetko správne. Ja som vlastne nechápala ani prečo som zažila ten záchvat, v ktorom som ochrnula. Bola som “dobrým človekom”, snažila som sa pomáhať, jedla “zdravo”, udržiavala si hmotnosť, cvičila… ako to, že ma moje telo takto “podrazilo”? Toto boli veľmi časté myšlienky, ktoré sa mi vírili v hlave. Prišlo mi to celé nefér.

Tak veľmi som chcela, aby mi niekto povedal, čo mám vlastne robiť. Jednu z najlepších rád, ktoré som dostala (a vtedy ešte vôbec nechápala), bolo “počúvaj svoje telo”. Vedela som, že potrebujem zmeniť svoj životný štýl (lebo ten, ktorý som viedla očividne nebol v súlade so zdravím), ale nevedela som celkom ako. Začala som stravou. Problém však bol, že mne “príliš zdravé jedlá” nechutili. Dovtedy som si hmotnosť udržiavala vlastne tak, že som držala nejaké diéty a sem tam si dala “cheat meal”… s tým, že som vedela koľko si môžem dovoliť.

Prišlo mi to, že som si v tom našla rovnováhu. Ach… teraz sa nad sebou už len láskyplne usmievam.

Už na všetkých úrovniach rozumiem tomu, že rovnováha nie je ani jedenie jedla, ktoré človekovi nechutí (hoc by to bolo aj najzdravšie jedlo planéty) a ani “cheat meal” v podobe čohokoľvek vysoko spracovaného. V jednom prípade človek totiž  “podvádza” svoje chute a v tom druhom fyzické telo – jednotlivé bunky. Pravdou je, že na povrchu to vyzerá “dobre” – pretože hmotnosť je optimálna a človek v spoločnosti vyzerá, že si môže dať čokoľvek… ale, je to len na povrchu.

Jedným z najväčších darov, aké som v procese liečenia získala bolo, že som úplne zmenila systém svojich presvedčení ohľadom stravovania. Vedela som, že nech sa rozhodnem pre akýkoľvek typ stravovania, musí byť pre mňa udržateľný na celý život (pretože už išlo o zdravie). Pre mňa to znamenalo, že jedlo mi musí chutiť a musím sa po ňom cítiť spokojne sýta. Inak to u mňa proste nešlo.

Samozrejme, že sa to nestalo zo dňa na deň… šla som postupne. Bol to obrovský rozdiel oproti minulosti. Predtým som sa totiž vždy “hlavou rozhodla, že táto diéta mi dáva zmysel”, a neriešila čo na to “hovorí moje telo”. Veď vedecké dôkazy jasne ukazovali jej prínosy :D. 

V procese liečenia som si vtedy dala za cieľ nájsť jedno jediné jedlo, ktoré bude zo základných surovín, bude mi veľmi chutiť, budem ho vedieť pripraviť za pár minút a bude mi po ňom lepšie ako predtým. 

Prvý cieľ bolo jedno jediné také jedlo. 

Dodnes si pamätám, keď som si prvýkrát urobila jablkový crumble na panvičke (nasledoval po viacerých “kuchárskych výtvoroch ktoré sa nedali jesť :D). Ale ten crumble za to stál. Milujem ho. Dodnes ho jedávam celú jeseň a zimu mnoho krát za týždeň. Milujem na ňom úplne všetko. Tú vôňu praženého masla, chrumkavosť mandľovej posýpky a chuť jabĺk zo záhradky. Mňam. Toto je pre mňa jedlo, ktoré prináša rovnováhu. Ako na fyzickej úrovni (rovnováha cukru v krvi aj pH tela), tak aj skvelú chuť a dobrý pocit na duši. Potom, som si hľadala druhé také jedlo. Úprimne? S prekvapením som zistila, že mi ich stačilo zopár k tomu, aby sa zo zdravej stravy stal nástroj stability v zdraví. Každopádne, tým najväčším darom je, že som POCHOPILA. Pochopila som, že to najluxusnejšie jedlo, ktoré poskytuje pôžitok je vždy zároveň aj tým najzdravším jedlom. Myslím, že to vedia šéfkuchári tých najlepších reštaurácií (lebo varia skvelo a zároveň z najkvalitnejších surovín) a už to viem (a žijem) aj ja :).

Zároveň som pochopila oveľa, oveľa hlbšiu pravdu. Ja som totiž predtým celé tie roky verila tomu, že na to aby som vyzerala a cítila sa v tele dobre, potrebujem PRÍSNOSŤ. 

Že ak pár kíl priberiem, tak je to znakom slabej vôle, a potrebujem na to svoje telo “pritvrdiť”. Že ak ma bolí hlava, tak si mám dať tabletku a na únavu kávu. Postupne sa mi “rozjasnilo” a vidím to už úplne inak. Celkom rada prirovnávam telo k malému dieťaťu…Myslím to tak, že telo rovnako ako malé dieťa sa môžu správne vyvíjať len vtedy, ak majú dostatok pozornosti a lásky (toto prirovnanie som čítala v knihe Deepaka Chopru, a veľmi so mnou rezonuje). 

Skús si teraz predstaviť malé dieťa, ktorému sa nedarí… napríklad zaostáva v učení. Je prísnosť to, čo mu pomôže “dobehnúť”? Myslím, že všetci vieme, že skôr nie. Čo mu skutočne pomôže a podporí ho je pozornosť, trpezlivosť a láskavosť. Ak rodič (alebo vlastne ktokoľvek) začne dieťaťu dávať dostatok lásky a pozornosti, s ľahkosťou si všimne čo to dieťa skutočne potrebuje a kde sú jeho silné stránky. Úplne, ale že úplne rovnako je to aj liečením alebo chudnutím. 

Telo, ktoré je v nerovnováhe sa do stavu rovnováhy s ľahkosťou vyladí, ak mu venujeme POZORNOSŤ. Tak jednoduché a tak účinné. 

Samozrejme, počas tej mojej cesty za zdravím sa v tom mojom systéme presvedčení toho zmenilo mnoho. Skutočne mnoho. Popísala som tu prístup k jedlu, lebo ten sa mi popisuje ľahko :). Zmenil sa však aj môj prístup k prežívaniu emócií, zmenili sa vzťahy aké si tvorím, zmenil sa prístup k práci, k prírode…. proste mnoho. Zároveň, mnoho sa ešte mení. Tieto zmeny pre mňa na začiatku vôbec neboli ľahké, a i tak som dnes za každú jednu z nich nesmierne vďačná. Tiež si uvedomujem, že je to cesta a stále mám na čom pracovať. To hlavné však je, že už sa mi oveľa ľahšie vníma fakt, že tým najväčším darom je samotný proces. Tá radosť a vďaka z každého zvládnutého dňa, na konci ktorého máme zo seba dobrý pocit. 

Ak máš chuť vykročiť na tú svoju cestu za zdravím – teda v pohodlím vo svojom tele, klikni na tlačítko a otvorí sa ti mnoho inšpirácie 😘:

S láskou, Lea

PS: V e-booku “Stravou k rovnováhe” nájdeš čo znamená rovnováha v strave na fyzickej úrovni. Zároveň, nájdeš tam mnoho inšpirácie na recepty, ktoré sú pre mňa tými “mojimi” dokonalými jedlami – tak možno z nich niektoré splnia aj tie tvoje požiadavky na výborné jedlo ;).