Napísané 14. 02. 2021
Pred pár dňami sme sa sťahovali. Znova (áno, už druhýkrát tento mesiac). Bol to rušný deň, v ktorom som si až večer uvedomila, že som od rána nejedla, ani nepila vodu. Juli aj Tea strážili kamarátky, a ja som takmer celý deň chodila svoje voňavé bábätko len nakojiť a pomojkať. Luxus zastaviť sa, sadnúť si a dať si jedlo a vodu sme si s Radom „dovolili“ až poobede, okolo piatej…
… a tak, som si uvedomila…
Moje dni (tak ako dni všetkých ľudí) nie sú úplne idylické. Niekedy toho mám v pláne viac ako je fyzicky možné stihnúť. Juli momentálne bytostne potrebuje moju prítomnosť na naplnenie všetkých jej potrieb (má 3,5 mesiaca), Teo chce viackrát do dňa moju plnú pozornosť a ako bonus kopec fyzickej aktivity.
A vďaka manželovej práci mám celkom silné životné lekcie flexibility. Napriek tomu, väčšinu svojich dní si večer líham do postele s pocitom hlbokej vďačnosti za to, ako mi je dobre.
S pocitom, že som zvládla všetko dôležité a hlavne, že sa cítim výborne. Často unavene, ale naplnene.
A tak, mi napadla otázka: „Čomu vlastne za to vďačím? Čo je to, čo ma skutočne udržuje vo svojom strede?“
Odpoveď prišla okamžite. Sú to moje rána. ☀️☀️
Rána milujem. Teda lepšie povedané, svoje rána milujem. Je to časť dňa (veľakrát jediná za deň), kedy si dovolím robiť to, na čo mám práve chuť a kedy mám pocit, že sa vyživím na všetkých úrovniach. Vďaka tomu, čo pre seba ráno urobím, dokážem väčšinu dní „fungovať“ až do večera v úplnej pohode.
… a tak, mi prišlo …
Ráno je ten správny čas, kedy si každý z nás môže venovať to, čo potrebuje. Skoro ráno je ten čas, kedy deti (aj ostatní členovia rodiny) zväčša spia a od nás sa naozaj nič neočakáva (a najmä, ani my sami od seba nič neočakávame). Ráno je priestor sa vyživiť 🌱. Ráno si môžeme darovať čas pre seba.
Preto….rána vnímam ako DAR….
Tomu, aby som si toto o svojich ránach mohla povedať, však predchádzala pomerne dlhá cestička s rôznymi odbočkami ;). V bode, kde sa nachádzam dnes, už teda viem, že je pre mňa nesmierne dôležité to celé prežívať z toho správneho uhla pohľadu. Kedysi som si snažila vytvoriť „rannú rutinu“ (ach, ako tvrdo už len to slovné spojenie znie). Snažila som si určiť (samozrejme hlavou), čo všetko by som ráno mala urobiť (lebo výkon), aby som si vytvorila ten „správny štart“ do dňa. No a nefungovalo to. Akože vôbec 😀 (čím nechcem povedať, že to nemôže fungovať takto nikomu… ale mne to fakt nešlo). Dnes už vnímam, že môj život nie je rutinou a správny začiatok nie je o výkone. Že tu nejde o nejakú „dokonalosť“. Každý deň je iný, každý deň je jedinečný, a preto logicky aj moje rána sú veľmi flexibilné🌷 . Ale, po zvedomení si rôznych vecí dnes už viem jednoznačne pomenovať, čo si ráno potrebujem „dovoliť“, aby som do dňa vykročila so širokým úsmevom.
Čo sa týka času a „inakosti“ dní. Ja mám skutočne veľmi rada, ak mám ráno dostatok priestoru. Čiže, keď sa mi večer podarí ísť skôr do postele, rada si ráno privstanem (okolo 5:00). Ale ak som ráno citeľne unavená, zostanem v posteli dlhšie (kým mi Juli a Teo dovolia :D). ALE vždy, naozaj vždy, si vyhradím aspoň 15 minút pre seba.
Možno je to až ťažko uveriteľné, ale 15 správne investovaných minút nám všetkým dokáže výrazne spríjemniť dni a postupne vlastne celý život.
Lebo…ráno robí deň…🌈
Môj psík Honey, ma vždy čaká na „mojom spote“. Z čoho vyplýva, že „akce pes“ dopadla na výbornú a my sa spolu každý deň mojkáme. Môj spot je moje miesto v dome. Je to miesto, ktoré si pri každom sťahovaní tvorím ako prvé :D. Miesto, kde začínam každé ráno. Miesto, ktoré mi symbolizuje oddych a prítomnosť. A v svojej podstate miesto, ktoré miluje Honey, Teo, a vlastne aj Juli (najčastejšie sa hráme práve tu, pri mojej poobednej kávičke).
…takže, k sviatku LÁSKY by sme vám s Alex chceli dať malý DARček s veľkým potenciálom…
…pripomienku…
…že skutočné dary nestoja na peniazoch, ale na láske…
…že si môžeme dovoliť obdarúvávať aj sami seba…
(dokonca aj každý deň ;))
S láskou Lea 🙂
PS: Viac mojej Tvorby môžete sledovať aj na mojom INSTAGRAME.