Miesto kde sa jedlo stáva liekom

Obilniny, strukoviny a komplexné sacharidy

Obilniny, strukoviny a komplexné sacharidy

Obilniny, strukoviny a komplexné sacharidy

Sú pre Teba zdravé alebo nie? Súvislosti aj test


Nastal čas otvoriť veľmi, ale že veľmi kontroverznú tému. Sú ňou komplexné sacharidy. Konkrétne ryža, zemiaky, quinoa, ovos a ovsené vločky, pohanka, pšeno ale aj batát, tapioka, psyllium či dokonca paštrnák. 

Už pri vymenovaní mi "naskakuje", že na mnohých miestach internetu sú práve tieto potraviny označované za základ zdravej výživy. Mnohí nutriční poradcovia (alebo fitness tréneri) ich výrazne doporučujú a dokonca na nich často stavajú aj niektoré nutričné smery (makrobiotika, veganstvo, čiastočne aj tradičná čínska medicína či ajurvéda). No a potom, z opačnej strany počúvame ako je nevyhnutné obilniny a sacharidy zo stravy úplne vylúčiť, lebo nám "rozhadzujú metabolizmus" a sú zápalové. 

Sú teda komplexné sacharidy súčasťou zdravej stravy?

Úplne na začiatok je pre mňa mimoriadne dôležité poznamenať, že akékoľvek sacharidy "vyzývajú" pankreas k produkcii inzulínu. Preto ich MUSÍME jesť vždy tak, aby sme si zabezpečili rovnováhu cukru v krvi. Toto je základné pravidlo, platné pre VŠETKÝCH. Aj pre zdravých, štíhlych a deti. Teda, lepšie povedané je to základné a nevyhnutné previdlo vtedy, ak si chceme svoje zdravie a zdravie svojich detí prinavrátiť či udržať. Rovnováha cukru v krvi je základný pilier pre optimálne fungovanie imunitného systému, hormonálnu rovnováhu, zdravie kostí, nervovej sústavy a aj mozgu. Pravda však je, že je úplne možné (a s trochou praxe aj veľmi jednoduché) si takúto rovnováhu vytvoriť aj pri využívaní obilnín či iných sacharidov v strave. Ako príklad uvediem špargľové rizoto. Obsahuje 3 násobne viac zeleniny ako ryže (čiže kopec vlákniny), kokosové mlieko a ghee (množstvo zdravých tukov) a finišujeme ho orieškami alebo syrom (bielkoviny, tuk a v prípade orieškov aj ďalšia vláknina). Týmto by sme vlastne mali pokryté to "metabolické zdravie". Inými slovami, ak človek vie využívať prvo-potraviny v správnych kombináciách a množstve, tak obilniny či zemiaky nie sú problém. 

Lenže, ako je to s ich vplyvom na imunitu?

Sú obilniny a iné komplexné sacharidy zápalové alebo proti-zápalové?

Toto je otázka, na ktorú som hľadala odpoveď roky. Vlastne už sa to dá rátať na desať-ročia. Dokonca, mala som pocit, že čím viac študujem, tým sa v tom viac strácam. Časom som videla na mnohých ľuďoch (vrátane seba), že čím menej obilnín v strave mám, tým mi je lepšie. Lenže zmysel mi to celkom nedávalo. Lebo blue zones. Blue zones (modré zóny) sú miesta na planéte, kde sa v priemere najväčší počet ľudí dožíva veku nad 100 rokov a to dokonca ešte v zdraví! Oproti iným miestam sa tam vyskytujú srdcové ochorenia o polovicu menej často a diabetes, alergie, intolerancie či demencia sú vlastne vzácne prípady. Lenže, ľudia v blue zones majú svoje jedálničky vystavané práve na komplexných obilninách, strukovinách, lokálnej zelenine, bylinkách, ovocí, olivovom oleji a orieškoch. Ako je to možné???

Tak, a ako sa hovorí, kto hľadá, ten nájde. Včera ku mne prišla kniha The Blue Zones Kitchen a ja som si ju prečítala skoro celú naraz :D. Zároveň som si "náhodou" (pri hľadaní inšpirácie na luxusný ovocný šalát) otvorila stránky so špeciálnymi diétnymi protokolmi pre veľmi choré deti. A informácie zrazu zacvakávali a skladali sa mi v hlave ako nádherné puzzle. ĎAKUJEM Bohu, že ak na niečo skutočne hľadám odpoveď, tak vždy príde v dokonalej forme aj načasovaní. 

Prevediem ťa teraz súvislosťami, ktoré mi dávajú obrovský zmysel. 

Ako úplne prvé som si znovu a znovu potvrdila, že ľudia v Blue zones skutočne rešpektujú správnu prípravu jedla. Oni nie len že strukoviny namáčajú, oni ich hodinu varia a dokonca túto vodu vylievajú preč. Obilniny pripravujú tiež veľmi múdro. Úplne prirodzene a po generácie využívajú techniky ako namáčanie, fermentovanie a kváskovanie. Ja neviem, či vedia o koľko sú takto pripravené obilniny nutrične výživnejšie a ľahšie stráviteľné, ale robia to. Úplne zaujímavá pre mňa napr. bola veta, keď sa Dan Buettner (autor) opýtal jednej ženy prečo pridáva olivový olej až na záver pokrmu, po dovarení. A ona odpovedá že nevie presne prečo. Ale že jej babka ju učila, že takto chutí olivový olej najlepšie. Akože chápeš tú múdrosť??? Chuťové poháriky jej babky sú tak spoľahlivé, že nepotrebuje žiadne vedecké štúdie o mono-nenasýtených tukoch. Ona proste vie. Waw.

Hovorím si v duchu, no dobre... lenže, ako je možné, že mnohí ľudia, vedia a aj rešpektujú správnu prípravu obilnín/ strukovín... a i tak na nich ich telo reaguje negatívne? Ba dokonca, niekto nestoleruje ani mnohé druhy orechov, semienok či zeleninu a ovocie? Tým reaguje negatívne myslím nesmierne širokú škálu príznakov (ktoré málo kto vôbec spája s neschopnosťou tela stráviť prijímanú potravu) ako kožné problémy, nadváha, tráviace problémy, akné, ochorenia štítnej žľazy, neplodnosť, cysty, autoimunitné ochorenia, neurologické ochorenia ako autizmus, ADHD, depresie, demencia, parkinson a tak ďalej*. 

V hlave mi bežali tieto myšlienky a čítala som knihu ďalej, vyberajúc si pasáže, ktoré citovali ľudí nad 100 rokov. Tu zrazu, veta 9-tich členov rodiny Melis (ktorých súčet rokov bol 852!!!) tvrdili, že na večeru jedia polievku Minestrone každý jeden deň svojho života. Profesor Giani Pes ju ešte dopĺňa informáciou, že monotónnosť v strave je dôležitou súčasťou zdravia a dlhovekosti, pretože "príliš veľa ingrediencíí vytvára molekulárny stres v tele". 

V tom som prešla všetky blue zones a pochopila, že strava ľudí v každej jednej z nich sa skladá z pár surovín!!! V každej zóne sú iné, pretože sú lokálne a sezónne. Čo mimochodom samo o sebe nesmierne prispieva k zdraviu tela (o čom asi napíšem inokedy, ale štúdie o tom sú fakt fascinujúce). Čiže, všade jedia pár druhov zeleniny, ovocia, byliniek, 1-2 druhy obilnín a strukovín. Ich strava zďaleka nie je tak pestrá ako naša... a výsledok? Sú zdravší, žijú dlhšie a sú spokojnejší. 

Mojím obrovským darom je schopnosť prepájať súvislosti - taká tá automatická. Pamätám si takmer všetky informácie, ktoré sa ku mne kedy dostali (alebo minimálne si pamätám ich približný obsah a zdroj). A tak si môj mozog v túto chvíľu vyberal "zo zásuviek" fakty a všetko mi začínalo dávať obrovský zmysel. 

My - ľudia nie sme vytvorený tak, že dokážeme stráviť všetko (nespočetné množstvo surovín v rôznych kombináciách). Veď je to logické! Každá jedná potrava potrebuje na trávenie špeciálne enzými či baktérie. Navyše, náš imunitný systém musí potravu spoznať. Pokiaľ ju nespozná, tak na ňu útočí. 

Mikrobióm bábätka sa tvorí od prenátalneho obdobia. V ideálnom prípade, prirodzeným pôrodom bábätko získava mikrobióm od svojej mamky a následne papá materské mliečko. V oblastiach, kde sa žije prirodzeným spôsobom života (ako blue zones) má mamka mikrobióm dokonalo prispôsobený tomu čím sa ona stravuje. Teda svojim "pár druhom potravín". Tento mirobióm predá svojmu bábätku a to dostáva skrz materské mliečko presne tie potraviny, na aké je jeho mikrobióm stavaný. Jasné, že vie stráviť ryžu aj fazuľu... veď je to zapísané v jeho telíčku ešte pred narodením. Následne dostáva príkrmy z týchto potravín a imunitný systém je na ne "natrénovaný". On ich pozná, on vie, že je to výživa. Má všetky potrebné enzýmy a teda dokonalý základ zdravia. 

Lenže... čo ak dieťa nemá takýto základ? Čo ak mamka jedla neprirodzené potraviny (rôzne polotovary, čudesné kombinácie atď.)? Čo ak už mamka nemá kvalitný mikrobióm, alebo napr. bábätko nebolo kojené? Čo ak dokonca, si potom mamka prečíta, že nejaká cudzokrajná rastlina/ ovocie či orech je "super potravina" a potravinársky priemysel to ešte krásne zabalí do balíčka spolu s umelými vitamínmi a s ingredienciami, ktoré ani prečítať neviem (nie to si ešte predstaviť ako vyzerajú a aký efekt na telo asi tak majú) a mamka to dáva svojmu dieťaťu? Najčastejšie s tým najlepším úmyslom? Lebo je rada, že to malému chutí a na obale píšu aké je to zdravé?

Hmm.... kto dočítal až sem, tak asi už tuší výsledok. Mikrobióm takého človeka je v dysbióze. Imunitný systém je doslova atakovaný od malého veku nespočetným množstvom nie len "prvopotravín", ale dokonca aj rôznych iných prídavných látok. Telo sa snaží to zvládnuť. Príznaky toho, že to nie je optimálne bývajú najskôr mierne. Niektoré deti trošku bolí bruško, mnohé sú nervózne, niektorých telá to už ukazujú cez pokožku. Následne je pomerne častá únava, nesústredenosť, bolesti hlavy alebo vnútorný nepokoj. Výsledkom však môže byť nakoniec aj to, že telo prečerpá svoje schopnosti stráviť mnohé prirodzene sa vyskytujúce látky v bežných potravinách a človek už netoleruje takmer nič. Tu už hovorím nie len o obilninách, strukovinách, ale o iných a bežne sa u nás vyskytujúcich potravinách ako paradajky, paprika, orechy, ale aj rôzne či všetky druhy ovocia, baklažán, špenát či dokonca brokolica alebo kel. Telo má proste DOSŤ a už neupozorňuje ale vrieska symptómami, ktoré je náročné zažívať. 

Zároveň však, ukrutným tempom pribúda detí, ktoré majú rôzne neurologické ochorenia od úplne útleho veku. Autizmus, ADHD, hyperaktivita, astma, alergie, neschopnosť udržať moč, výsypy na pokožke, sťažené dýchanie, Crohnova choroba, chronická hnačka, IBS, SIBO, cystická fybróza, diverkulitída, kandida, Ulcerózna kolitéda, všetky autoimunitné ochorenia a mnohé ďalšie.

Aké je riešenie?

Je pre TEBA vhodné komplexné sacharidy do stravy zaradiť, alebo ich skôr minimalizovať? 

Najprv pripomeniem, že skutočné príčiny všetkých ochorení sú 3. Konkrétne oslabené trávenie, zápal a /alebo genetika. Viac o nich vo videu, kde sa dozvieš aj môj príbeh. Strava vplýva na všetky tri, a teda aj správna odpoveď na našu otázku (ako sa stravovať pre zdravie) ležia tam. 

V prvom rade je mimoriadne dôležitý stav nášho mikrobiómu. Je úplne zásadný. On totiž vplýva na zápal a dokonca má potenciál aj "vypínať a zapínať gény". Viem, že sa o dôležitosti mikrobiómu "všade hovorí", ale stále mám pocit, že málo kto chápe reálny vplyv jeho stavu na zdravie (a to, že tento stav je mimoriadne dynamický a mení sa nie len každým sústom potravy, ale aj každým nádychom). 

Namiesto toho, aby som ti tu vymenuvávala jeho dôležitosť, urob si rovno test. Je to test, ktorý je súčasťou kurzu/ klubu "Výživa pre zdravie" - konkrétne lekcie, kde sa venujeme mikrobiómu detailnejšie. Každá jedna otázka priamo pomenúvava konkrétny príznak rovnováhy či nerovnováhy v čreve. Urob si ho rovno teraz - ďalšie riadky ti budú dávať oveľa väčší zmysel.

Tak. V tejto chvíli nie len chápeš dôležitosť mikrobiómu na svoje každodenné prežívanie, ale aj približný stav v akom sa nachádza ten tvoj. 

Čiže, ak je tvoj mikrobióm v skvelom stave (súčet bodov v teste výrazne pod 100), máš optimálne fungujúcu imunitu a celkovo sa cítiš dobre, tak si správne pripravené obilniny, strukoviny či zemiaky môžeš s kľudom dopriať. Ešte raz zdôrazním, tým že sa človek cíti dobre však myslím naozaj dobre. Teda bez bolestí, bez akýchkoľvek problémov, plný energie a pokojný vo vnútri. 

Kto má skóre vyššie, tak je na mieste opatrnosť. 

Prečo?

Lebo na to, aby naše telo dokázalo komplexné sacharidy stráviť a skutočne využiť vo svoj prospech, potrebuje mať dostatok enzýmov a dobre fungujúce mnohé procesy. Komplexné sacharidy si môžeš predstaviť ako veľký konár veľkého stromu - napr. dubu, na ktorom je plno menších konárov. Ty máš doma piecku (tvoje telo) a je ti zima (potrebuješ energiu). Na záhrade máš ten obrovský konár. Lenže, pokiaľ si ho nedokážeš porezať a porúbať na malé kúsky, ktoré dokážu "založiť oheň" a zároveň vojdú do piecky, tak je pre teba úplne zbytočné ten obrovský konár pchať do domu. Akurát tým ešte stratíš množstvo sily a vpustíš si dnu zimu. Presne takto to funguje v našom trávení.

Samotné dôkladné požuvanie potravy a premiešanie so slinami je mimochodom úplný základ. Práve sacharidy sa začínajú tráviť (čiže prvé pílenie konára na menšie kusy) už v ústach, kde sa nachádza enzým amyláza, ktorý ich začína chemicky štiepiť. Koho telo však nemá kapacitu na rozštiepenie (inak, ono sa to aj tak volá - že štiepenie, ako s tým drevom :D) sacharidov na jednoduché cukry (teda to drevo, ktoré vie telo reálne využiť), tak zostávajú v čreve. Nemôžu ísť do krvného obehu a teda nemôžu byť využíté ako energia pre bunky. Proste nevojdú do piecky. No a čo sa s nimi deje v čreve? Sú dokonalou živnou pôdou pre "zlé" baktérie. Tie sa kŕmia a premnožujú. Ak začnú byť v prevahe, tak nastáva citeľný zvrat v zdraví. Vtedy totiž už nepustia k strave dobré baktérie a ich "rošáda" v podobe mnohých príznakov (viď test) sa môže začať. Znova, predstav si, že máš cez stred obývačky v dome obrovský konár, a nasťahujú sa ti tam do neho ešte nejaké chrobáky. Bŕŕ´. 

Čiže, čo v taký čas? Odpoveď je logická. To najlepšie čo pre seba vtedy môžeš urobiť je tieto sacharidy zo stravy vylúčiť. Ideálne aspoň na obdobie, kým sa nezačneš cítiť dobre (ak by som to mala povedať merateľným spôsobom, tak do času kým tvoje skóre testu neklesne pod 100). Po dostatočne dlhej dobe väčšine ľudí prestanú chýbať úplne. Ak by sa tak nestalo, tak si ich môžeš vyskúšať zaradiť. Napr, raz do týždňa a sledovať ako sa pri tom cítiš. 

Zároveň však, náš mozog nemá rád "už nikdy". Väčšinou takéto rozhodnutia vedia priamo k neúspechu. Zmeniť návyky v stravovaní je brutál náročné. Tu nejde len o to čo zješ, ale o to kde to nakúpiš, ako pripravíš, ako uskladníš, čo na návšteve a či dovolenke. Potom do toho ešte vplyv rodiny a okolia a mnoho ľudí sa proste vzdá skôr ako uvidia úžasné pozitívne zmeny (lebo úprimne, tie zdravotné benefity nabiehajú postupne. Tak po 2-3 týždňoch zvyčajne prichádzajú prvé, ako stabilnejšia úroveň energie, menšia nervozita a menej chutí). Lenže preliečenie tela do hĺbky to chce čas. 


*Pri tomto odseku mám ešte dôležitú poznámku. Ja netvrdím, že strava je jediným dôvodom týchto ochorení a ani jediným a ultimátnym riešením. Viem však, že správna strava (čo je mimoriadne univerzálne) dokáže telu nesmierne pomôcť sa uzdravovať a naopak, dráždivá či nekvalitná strava všetko násobne zhoršuje. 


Mohlo by ťa zaujímať:

Přidat komentář

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů