Uff… ani neviem, kde začať.
Silno sa mi teraz vtiera myšlienka ti vzdať poklonu. Už len to, že si tu a hľadáš odpoveď na túto otázku, totiž veľa znamená. Zároveň, ak si tu, tak predpokladám že tušíš, že žiadna „super extra rýchla rada“, či „doplnok výživy“ na toto nefunguje. Dobrá správa je, že poznám niečo, čo funguje ;). Je to POCHOPENIE. Ak pochopíš, prečo ťa tvoje telo „núti“ jesť sladké, tak máš vyhraté.
Úplne na začiatok je najdôležitejšie, aby si si uvedomil/a, že milovať sladkú chuť je úplne normálne a prirodzené. Sladká chuť je totiž tá úplne prvá, s ktorou sa ako bábätká dostávame do kontaktu. Je to chuť materského mliečka. Zároveň takto „chutí“ aj mamkine objatie – takto vlastne „chutí“ bezpečie. Vedz preto, že ak ťa to ťahá k sladkému, tak je to v poriadku.
Tým nehovorím, že je v poriadku jesť rafinovaný cukor – ale k tomu sa dostaneme neskôr ;). Hovorím len, že je úplne, ale fakt úplne normálne, mať chuť na sladké. Skús sa v tomto momente na 5 sekúnd pozastaviť a uvedomiť si to. Zhlboka sa nadýchni a vydýchni všetky výčitky, ktoré voči sebe, či svojmu telu v sebe máš. V nasledujúcich odsekoch ti ukážem, ako si užiť sladkú chuť v súlade so zdravím a štíhlosťou.
Mám pre Teba DAR
MINI KURZ: Uvoľnenie závislosti na sladkom a prejedaní
Nájdeš ho v mini členskej verzii – Cesta k zdraviu.
Umiestnila som tam aj Test zdravia a ďalšie zaujímavé materiály zDARma.
Ešte predtým, ako sa ponorím do vysvetľovania fyziologických procesov tela, mám chuť ti povedať, ako som to mala ja. Ja totiž milujem sladké úplne najviac. Nespočetne veľakrát som sa pokúšala tento svoj „vzťah s cukrom“ ukončiť, a nespočetne veľakrát som to nezvládla.
Problém nebol v tom, že by som nevedela, že cukor nie je zdravý… Ja som to vedela. Problém bol v tom, že moje chute (najmä v určitých dňoch cyklu) boli silnejšie ako čokoľvek, čo som si v hlave zaumienila. Prečo? Lebo som šla na seba cez prísnosť.
Namiesto toho, aby som sa pokúsila pochopiť svoje telo a svoje metabolické zdravie, som si len „zaumienila“, že ja to zvládnem: “Od dnes nejem sladké a hotovo…“ Lenže stačila návšteva, kde mi intenzívne ponúkali voňavý koláč, alebo náročný deň v práci a ja som „zlyhala“. Tým, že som si sladké odopierala niekoľko dní či týždňov, vo výsledku som ho napokon zjedla obrovské množstvo a zostal vo mne pocit, že som opäť sklamala samú seba.
Zlom nastal v momente, keď som si povedala, že tentokrát to urobím inak
– s láskou voči svojmu telu. Koniec koncov, bola som mu veľmi vďačná, že sa môžem hýbať a sľúbila som si, že ho už nikdy viac nebudem trápiť.
Ako už asi tušíš, nikde na internete som nenašla spôsob „ako sa zbaviť chuti na sladké s úctou a láskou voči svojmu telu“. A tak som hľadala inde: vo vedeckých článkoch, odborných knihách a neskôr aj v kurze funkčnej výživy. Čím viac som študovala, tým viac mi fungovanie môjho tela dávalo zmysel. Dokonca som si začala uvedomovať, že je nesmierne inteligentné. Ono ma nútilo jesť sladké v nadmernom množstve, lebo pri podmienkach, ktoré som mu vytvárala, to bol najjednoduchší spôsob, ako prežiť. A telo je systém, ktorý sa skutočne za každých okolností snaží udržať život. Úplne rovnako to robí tvoje telo. Čiže ktoré sú to teda tie konkrétne dôvody?
Prvým a extrémne častým dôvodom je nerovnováha cukru v krvi. Popisovala som ju v predošlom článku – môžeš si o nej prečítať tu: Ako už nikdy nezažiť vlčí hlad?
Veľmi dôležitá poznámka k tomu je, že pokiaľ sa ťa tento dôvod týka, tak zažívaš skutočný fyzický hlad. To znamená, že máš potrebu si dať sladké, a zároveň je to sprevádzané hladom vychádzajúcim z tela – škvŕkaním v brušku/ poklesom energie, u niekoho aj pocitmi nevoľnosti, točenia hlavy či bolesťami hlavy a trapézov.
Lenže mnohým sa stáva, že sme dobre najedení, a aj tak máme chuť na ešte niečo sladké. Poznáš to?
Vieš, kto rozhoduje do veľkej miery o tom, na čo máš chuť? Schválne, skús si tipnúť ;). Sú to baktérie v tvojom črievku. Znie to zvláštne, až nereálne? Ja viem, aj pre mňa to tak dlho znelo :D. Lenže pravdou je, že počet našich baktérií v čreve násobne prevyšuje počet všetkých ľudských buniek. Pravdou je aj to, že medzi črevom a mozgom je najmohutnejšie nervové spojenie (blúdivý nerv), ktoré funguje ako obojsmerná komunikačná diaľnica. (To obojsmerná platí doslovne. To, ako sa cíti tvoj mozog, vplýva na tvoje črevo – spomeň si na hnačku pred maturitou, či inou super stresovou udalosťou. A zároveň to, ako sa cítia baktérie v tvojom čreve, ovplyvní tvoj mozog – teba).
Veľmi zjednodušene: v čreve žijú 3 typy baktérii:
1.) tie, ktoré s nami žijú v symbióze (sú pre nás užitočné – zúčastňujú sa napr. pri procesoch spracovania určitých živín)
2.) neutrálne (je ich minimum)
3.) oportunistické baktérie (tie, ktoré žijú v čreve doslova na náš úkor, typickým predstaviteľom tejto kategórie je candida).
Dôležité je vedieť, že všetky 3 typy sú prítomné v čreve neustále, rozdiel je len v ich vzájomnom pomere. Pokiaľ do veľkej miery prevládajú prospešné baktérie, tak to má úžasný vplyv na všetky systémy nášho tela. Naopak, ak sa premnožia oportunistické baktérie, má to negatívny vplyv na celé telo aj naše prežívanie a mentálnu kondíciu.
Ako teda môžeme „korigovať“ ich výskyt? No predsa tým, ako ich kŕmime. Ak kŕmime dobré baktérie, tak väčšina tých „zlých“ nebude mať čo jesť a umrú. Ak kŕmime zlé baktérie, tak sa premnožia a nepustia k strave tie dobré.
Patologické baktérie sa živia CUKROM. Preto, ak ich je v čreve viac, dokážu ovládať náš mozog, aby nás presvedčil, že si potrebujeme dať niečo sladké. Sú hladné a tak doslova „kričia“, len aby sme ich nakŕmili. Ako spoznáš črevnú dysbiózu – teda premnoženie zlých baktérii?
Môže mať mnoho prejavov. Medzi bežné patria kvasinkové infekcie (kdekoľvek na tele), chronická hnačka alebo zápcha, problémy s pokožkou, bolesti hlavy, úzkostné či depresívne stavy, tzv. mozgová hmla, a tak by som mohla pokračovať ďalej. Každopádne, pokiaľ máš niekedy pocit, že ťa doslova niečo núti dať si sladké, tak šanca, že sú to práve kvasinky, je vysoká.
V tejto chvíli ťa úplne nepoteším – pretože ich naozaj treba oslabiť – „vyhladovať“. Plus pomôže podpora tých dobrých baktérii. Dôležité je uvedomiť si, že proces nastoľovania črevnej symbiózy trvá väčšinou pár mesiacov. Preto je dôležité to urobiť tak, aby ti v tom bolo príjemne.
Dobré baktérie podporia kvalitné probiotiká (zaradila by som ich na aspoň 6 týždňov vo forme doplnkov), prebiotiká (čo je vláknina) a polyfenoly. Zlé baktérie veľmi oslabí, ak nebudú mať čo jesť. Riešením však nebýva: „Vynechám všetko sladké a nejako to vydržím.“ Prečo? Pretože „nejako vydržať“ pol roka nie je úplne jednoduché – a zároveň, ak sa človek vráti k pôvodnej strave, oni sa rady a rýchlo znova premnožia. Riešením je: nájsť taký spôsob stravovania, ktorý človeka uspokojuje a pomaličky nastoľuje rovnováhu aj v črievku. Ak ťa zaujíma, čo konkrétne tým myslím, pozývam ťa aby si urobil/a prvý krok na svojej ceste k zdraviu. Okrem mini kurzu, kde sa tejto téme venujem celú lekciu, tam nájdeš aj Test zdravia. Ten ti napovie, nakoľko je črevná dysbióza aj tvojou témou.
PS: Ja som super praktický človek, takže mi nedá ti neponúknuť super praktický príklad. Navyše, kvasinkové infekcie som riešila roky a mimoriadne intenzívne, takže ak sa ťa týkajú, tak vedz, že ťa chápem tak veľmi, ako sa len dá. To, čo môžeš pre seba v praxi urobiť, je ich akoby „oblbnúť“. Čiže keď príde chuť na sladké, daj si niečo, čo je trošičku sladké, ale zároveň plné vlákniny a tuku. Čiže ti to zabezpečí stabilnú hladinu cukru v krvi a zároveň v prvom rade kŕmi dobré baktérie. Mojím favoritom je už dlho malý zelený banán alebo jablko s 1-2 polievkovými lyžicami orieškového masla (úplne najradšej mám tie od firmy Slowlandia – sú dokonalé, chýbajú mi aj tu v USA). Čas prípravy žiaden a chuť dokonalá :).
S láskou Lea