Pred pár dňami som mala so susedou (a kamarátkou 2v1) kratučký rozhovor na jej priedomí. Juli sa tam hrala s jej muškátmi (vzácna vec v Arizone) a my sme viedli úplne klasickú debatku bežných dní. Keď v tom mi “medzi rečou” povedala takú hlbokú múdrosť, že sa k nej v myšlienkach vraciam už druhý týždeň.
Bavili sme sa o jej manželovi. Je vojak, dostal rozkaz na rok do zahraničia. Miesto nie je dosť bezpečné, aby tam mohli ísť ako rodina spolu, a tak budú znova od seba. Majú 2 úžasné deti a vo mne to vyvoláva známe pocity. Kto to zažil, tak vie. My dve to poznáme (ona ešte lepšie ako ja). Obe vieme, že – napriek náročnosti situácie – to má potenciál priniesť veľa dobra. Ono totiž, v takýchto chvíľach si človek uvedomí, že ani len samotná prítomnosť partnera (a teda aj otca) nie je samozrejmosťou. Je v tom veľa priestoru pre vďačnosť za chvíle, keď môžeme byť spolu. Obrovská príležitosť na tréning pokory, schopností poprosiť o pomoc iných ľudí a dôvery, že všetko sa vždy deje pre naše dobro. Zároveň… tesne pred odchodom to príliš bolí, aby sme sa o tom vôbec bavili. A tak meníme tému.
Vraciame sa k prítomnosti – k tomu, čo sa deje tu a teraz. V tom mi ona popisuje, že jej manžel práve prechádza niekoľkotýždňovými testami. Fyzické, psychické a zdravotné. Konkrétne ide o niekoľkodňové testy (nie odbehnutie 12-minútovky, ale týždenný tréning s hasičmi a pod.). Pýtam sa, ako to zvláda. Ona odpovedá, že prekvapivo skvelo. Pridáva aj, že v jeho veku a hodnosti je vlastne jediný “z pôvodnej triedy”, ktorý nemá bruško a všetky výsledky má nadpriemerné. To so mnou silno zarezonovalo. Pýtam sa, či vie, prečo tomu tak je. Z jej odpovede som ostala v úžase.
“Vieš Lei, to sú detaily – drobnosti. Nie je to tak, že iní by sa o seba nestarali. Všetci sú vojaci pracujúci v teréne. Ide o drobunké rozdiely medzi životným štýlom Ryana a ostatných. Len za tie roky…, vieš, my už dávno nemáme 25, sa to nazbiera. Je to ako uhol. Stačí, že ho od cieľa zmeníš o 1°. Na začiatku to ani nevidno. Ale za 15-25 rokov je rozdiel v tom, kam dôjdeš obrovský.”
A áno!!! Jasné, že to viem, ale nikdy predtým som si to až takto ilustratívne neuvedomila. Dokonca ani na sebe nie!!!
Prečo teda tento článok píšem? Pretože mnohí (a ja sama do toho ešte niekedy “padám”) máme pocit, že zmena musí byť obrovská. Lenže opak je pravdou. Tie skutočné zmeny sú vždy malinké. Je to posun smeru o 1°. Je to posun, ktorý je zvládnuteľný, udržateľný – a zároveň za dostatočne dlhý čas prinesie také výsledky, že človek sa už nikdy nechce vrátiť “späť”.
Avšak, platí to aj “v opačnom garde”. To opačné garde dokonale popísala kamoška, keď som sa jej opýtala na konkrétne “malé rozdiely v životnom štýle”.
„Ryan má asi šťastie, lebo nemá rád alkohol a šport ho baví. Úprimne, nikto z nich nepije veľa a každý cvičí – majú to dokonca v náplni práce, počas pracovného času. Ale Ryan si nedá ani to jedno pivko po večeri. Všetci cvičia väčšinou vo fitku. Ale Ryan zvykne ešte napr. po večeri zobrať deti na bicykel. Sú to fakt drobnosti…. ale dlhá doba.”
Mnou vtedy prešla taká vlna uvedomenia! Akože chápeš??? Mínus 1 pivko a plus bicykel s deťmi (čo teda rozhodne nie sú nejaké cyklotúry) krát 15 rokov = obrovský rozdiel. Waw.
Pre mňa osobne to totiž prinieslo ešte jedno veľké POTVRDENIE toho, že spôsob, akým tvorím klub, je správny. Prečo? Pretože v klube ideme postupne. Tvoríme jeden návyk za druhým. Veľmi udržateľne. Počas tvorby návykov je k dispozícií množstvo funkčných informácií o tom, prečo je daný návyk pre zdravie nevyhnutný. Prechádzame jednotlivými systémami tela – trávením, imunitou, hormonálnou sústavou, nervovou sústavou a tak ďalej. Komplikované veci vysvetľujem spôsobom, ktorý pochopí aj 6-ročné dieťa (myšlienka Einsteina, s ktorou sa plne stotožňujem a to, či to dokážem, overujem na Teovi :D). A zároveň, nerobíme to “naraz”. V klube nie je žiadna diéta ani jedálniček. Nič nepočítame… skrátka sa len ladíme na múdrosť nášho tela.
Zároveň ti tu rovno prezradím, čo je tým prvým – podľa mňa až zázračným – návykom, ktorý má potenciál posunúť tvoj smer o 1-2° smerom k zdraviu úplne bez problémov.
Prvým návykom v klube je rovnováha cukru v krvi a pH v tele. Čím viac sa vzdelávam, tým viac ma to utvrdzuje v jeho nevyhnutnosti pre všetkých. Vrátane detí, tehotných žien, zdravých aj chorých. Je to základ, ktorý bol kedysi veľmi prirodzený. Ja skutočne verím, že raz sa tento základ budú učiť deti vo veľmi skorom veku. Rovnováha cukru v krvi totiž zabezpečuje stabilnú úroveň energie, schopnosť sa sústrediť, väčší pokoj v sebe. Naopak, nerovnováha má potenciál spôsobovať vlčí hlad, chute na sacharidy, nesústredenie, bolesti hlavy, problém s učením a pozornosťou (príznaky ADD, ADHD). Toto sú však len “krátkodobé” efekty. Z dlhodobého hľadiska (teda ak ideme tou cestou pár rokov), nerovnováha cukru v krvi prispieva k srdcovo-cievnym ochoreniam (násobne viac ako akékoľvek prirodzené tuky vrátane slaniny či masti). Spôsobuje nealkoholickú cirhózu pečene, chronický zápal, oslabenie imunity o viac ako 50%, predčasné starnutie… tak by som mohla pokračovať donekonečna. Nech študujem akýkoľvek systém tela, či prácu akéhokoľvek profesora zaoberajúceho sa výživou a zdravím, rovnováha cukru v krvi je vždy nevyhnutnou súčasťou.
Je podľa mňa ešte dôležité poznamenať, že presne tak, ako je jednoduché si rovnováhu na tanieri vytvoriť, tak isto jednoduché je “z nej skĺznuť”. Pretože mnohí veria, že vlastne jedia zdravo a v rovnováhe. Lenže stačí trošku rýchlych sacharidov navyše (ten rozdiel môže byť 1 čajová lyžička), alebo naopak trošku menej tuku, vlákniny či bielkovín na tanieri – a telo na to ihneď reaguje. Inzulínový “spike” je vždy vzápätí nahradený rýchlym poklesom a kolotoč vlčieho hladu a následnej chute (či potreby) sacharidového jedla je roztočený.
O rovnováhe cukru v krvi sa dozvieš viac aj na ceste k zdraviu. Za pár minút zistíš, čo to je a ako si vyskladať tanier (pričom väčšinou vôbec nie je potrebné vynechávať sacharidy). Zistíš aj extra tipy – lebo rovnováha cukru v krvi nie je len o strave.
Detailnejšie a veľmi prakticky – spolu s niekoľkými mimoriadne variabilnými a rebelskými receptami je rovnováha popísaná v e-booku Stravou k rovnováhe.
Zároveň, pokiaľ je momentálne tvoje zdravie tvojou prioritou, vrelo ťa pozývam do kurzu. Rovnováha je hneď prvá téma. Je prvá, pretože je najdôležitejšia. Po uhradení prvého mesiaca získaš prístup k všetkým materiálom tejto témy. Okrem spomínaného e-booku sú to: praktické úlohy, test, vzdelávacie videá (viac ako 4 hodiny reálneho času), podpora v skupine, extra tipy mimo stravy samotnej, moja osobná podpora, celá knižnica receptových inšpirácií a mnoho ďalšieho. Obsah násobne prevyšuje cenu. Trúfam si povedať, že pokiaľ si to dovolíš a naštuduješ si dané materiály, tak už nikdy sa nevrátiš “späť”. Rovnováha cukru v krvi je totiž príliš dôležitá a zároveň veľmi jednoduchá na zvládnutie.
Pokiaľ by si sa ma chcel/a čokoľvek opýtať a zároveň uvidieť, ako ten priestor klubu vyzerá vo vnútri, napíš mi. S radosťou odpoviem, prípadne ti pošlem linku na “open house”.
S láskou, Lea 🤍
PS: ak poznáš niekoho, koho by tieto informácie mohli podporiť, tak prosím zdieľaj. Niekedy fakt stačí tak máličko a úplne sa zmení pocit v tele aj správanie človeka (deti reagujú úplne najrýchlejšie).