Ako už nikdy nezažiť vlčí hlad?

Poznáš ten pocit, že si taká/ý hladná/ý, až ti je fyzicky zle? Ak si tu, tak asi áno. Každopádne, najprv ten “vlčí hlad” popíšem. Pravdou totiž je, že sú ľudia, ktorí ho nikdy nezažili (prípadne si ho mýlia s potrebou sa prejesť z iných dôvodov).
Vlčí hlad sa od toho klasického líši tým, že človek sa pri ňom cíti nesmierne zle. Tým zle myslím fakt fyzicky zle. Výrazne mu klesne úroveň energie, stane sa podráždený, môže mať bolesti hlavy či brucha, kŕče, zahmlené videnie, pocit na odpadnutie a rôzne iné prejavy. Ja som napríklad zažívala najmä bolesti hlavy a stuhnutie v trapézoch. Jediné, čo pomáha je, sa čo najrýchlejšie najesť a veľmi to človeka ťahá k niečomu sladkému alebo sacharidovému (pečivo/zemiaky/pizza/cestoviny/ryža/sladkosti a pod.).

Ak si to niekedy v živote zažil/a, tak vieš, že tu absolútne nepomáha žiadna “sebakontrola” či “pevná vôľa”, pretože telo si pýta svoju dávku sacharidov tak intenzívne, až má človek pocit, že to bez nich neprežije. No a v niektorých prípadoch môže mať aj pravdu 🙁.

Čo je to teda ten vlčí hlad a prečo ho zažíva len niekto?

Vlčí hlad je vo svojej podstate stav, keď cukor v krvi klesol pod optimálnu úroveň a to je pre telo veľmi nebezpečné. Odborne sa to nazýva hypoglykémia. Telo je mimoriadne inteligentný systém – a preto, ak nastane táto situácia, využije všetky svoje schopnosti, aby človeka donútilo cukor doplniť. Pojmy hypoglykémia a hyperglykémia sa spájajú s cukrovkou 2. typu a áno, časté zažívanie vlčieho hladu je znakom, že človek má k tomuto ochoreniu nábeh alebo predispozíciu (napríklad genetickú). 

Pravdou však je, že sú ľudia, ktorí tento stav nikdy v živote nezažili. Sú to tí, ktorí majú stabilné hormóny a pevné metabolické zdravie. To je ovplyvňované nielen geneticky, ale najmä spôsobom stravovania. Pre takýchto ľudí je hlad jednoducho len hlad. Nie je to najpríjemnejší pocit, ale úplne pokojne dokážu byť hladní aj niekoľko hodín. Typickým príkladom je môj manžel, pričom ja som dlho nevedela pochopiť, ako je možné, že je schopný sa zabudnúť najesť aj celý deň. Teraz to už chápem. Hlad sa stal “len oznamovacím mechanizmom môjho tela” aj pre mňa. 

Jedlo ako zdroj energie

Skús si teraz predstaviť svoje telo ako „pec na kúrenie“ (úžasne to stvárnila na obrázku nižšie Alex, ktorá ilustrovala náš e-book Stravou k rovnováhe). Každý deň do tejto pece potrebuješ „priložiť“ – teda sa najesť a z daného paliva budeš mať energiu (v prípade pece je to teplo a svetlo). Predstav si teraz, že zakúriš papierom. Na rozloženie ohňa je ideálny. Horí rýchlo a pre vytvorenie ohňa ti stačí škrtnúť zápalkou. LENŽE papier nesmierne rýchlo aj zhorí a tebe zostane len množstvo popola. Ak chceš mať oheň celý deň, potrebuješ kvalitné drevo.

Úplne podobne to funguje aj v našom tele. Sacharidy (jednoduché cukry, ale aj komplexnejšie sacharidy ako múka, zemiaky a pod.) sú rýchlym zdrojom. Sú ako ten papier – teda ak už telo zahlási „nedostatok energie“, tak ťa bude úplne logicky ťahať k nim. Lenže, tak rýchlo ako ťa uspokoja, tak rýchlo aj „zhoria“ a kolotoč chutí a vlčieho hladu sa opakuje.

Nerovnováha cukru v krvi  – kolotoč chutí a vlčieho hladu

Koncept „pece“ teraz skúsim popísať konkrétnejšie – teda ako to vlastne funguje v tom našom tele.  Som vyštudovaný ekonóm, a tak si pomôžem grafom :).

Na osi X (vodorovnej) je čas. Na osi Y hladina cukru v krvi. Optimálna úroveň cukru v krvi je na grafe zaznačená ako modré pásmo. Ak sa dostaneme pod optimálnu úroveň, pociťujeme silný hlad – „vlčí hlad“. Ľudia s trošku menej stabilnými“ hormónmi reagujú na tento pokles cukru v krvi veľmi citlivo – ako som popísala vyššie. Ak sa do takéhoto stavu dostanú, ich telo si potom žiada sacharidy – teda rýchly zdroj cukru. Prečo to nemusia byť len sladkosti, ale niekoho telo si môže pýtať aj ovocie, pečivo, cestoviny, ryžu či zemiaky? Každého telo si pýta to, čo najlepšie pozná. Takže, kto často jedáva pečivo, bude mať chuť na pečivo, kto sladkosti a čokoládu, toho telo si bude pýtať jednoznačne sladkosti a čokoládu. Telo to má „naučené“. Potrebuje sa dostať späť do bezpečného rozhrania (modré pásmo) a vie, ako na nás, veď je naše 😉.

Lenže ako som už v predošlom odseku spomenula, tieto sacharidy sú „rýchle“. V praxi to znamená to, že telo ich dokáže spracovať ľahko, a tým sa rýchlo zvýši hladina cukru v tele. Inak povedané, doslova vystrelí. Toto si, však, telo dovoliť nemôže. Tento stav (hyperglykémia) je pre telo nebezpečný, a preto pankreas vyplaví inzulín – hormón, ktorý nadbytok glukózy „uprace“. Inzulín má len 2 možnosti, kam glukózu uloží. Tou prvou sú glykogény. Sú to také mini zásobárne energie vo vnútri buniek (vyzerajú podobne ako strapce hrozna). No ale keď je tej glukózy príliš veľa, bunky ju nemôžu spotrebovať a ani si ju už nemajú kam uložiť a v takom momente ju inzulín „uprace“ do tukovej bunky. Tam vo svojej podstate nezavadzia a telo neohrozuje. Takto vznikajú tukové zásoby.

Z vyššie napísaného je asi zrejmé, že nadbytok sacharidov = rast tukových zásob. Zároveň však to nie je „jediný“ problém. Inzulín je totiž v upratovaní glukózy z krvi veľmi efektívny. Výsledkom je, že hladina cukru v krvi klesne za krátky čas opäť pod optimálnu úroveň a my sme znova neskutočne hladní a máme chuť na sacharidy. Ak sa tento kolotoč opakuje často (u niekoho viackrát denne), telo prestáva dobre reagovať na inzulín. Jednoducho si naň akoby „zvyklo“ a začína byť na inzulín rezistentné. Od tohto bodu je už len krôčik k rozvoju cukrovky a iných metabolických ochorení (vysoký krvný tlak, obezita…).

Ako už nikdy nezažiť vlčí hlad = rovnováha cukru v krvi 😉

Aké je teda riešenie? Dopriať si sladkú chuť ROZUMNE. To znamená vedieť jedlo správne nakombinovať. To, čo spomalí nárast cukru v krvi sú tuky, bielkoviny a vláknina (oni sú tým kvalitným drevom, ktoré horí pomaly). Tu by som len zdôraznila, že to v žiadnom prípade nemusí znamenať „šalát s olivovým olejom a mäsom“. Úplne pokojne to môže byť koláč z mandľovej múky s ovocím a kokosovou šľahačkou a nespočet iných úžasných dobrôt. Samozrejme, existujú aj „extra tipy“, ktoré sú pomerne málo známe a fakt úžasne efektívne (ako napríklad poradie, v ktorom jedlo jeme ;)).

Tak – rozpísala som sa. Zároveň, ak by som chcela napísať všetko podstatné, tak by to vystačilo na celú knihu 😀 (Jednu takú som už napísala a jej súčasťou sú aj skvelé recepty a množstvo inšpirácie – Stravou k rovnováhe). 

V tejto chvíli ťa pozývam vykročiť na svoju „cestu k zdraviu“. Je to taká „mini členská sekcia“, kde nájdeš mini kurz. Hneď v prvej lekcii sa dozvieš množstvo praktických tipov, ako si v bežnom živote zabezpečiť rovnováhu cukru v krvi. Okrem toho tam nájdeš aj test zdravia, ktorý ti okrem iného napovie, ako je na tom tvoje metabolické zdravie.

PS: Ako riešením by sa na prvý pohľad mohlo zdať „low carb“ stravovanie. Čo je pravda, len to zároveň vôbec nemusí znamenať vynechávanie sladkej chuti a ani sacharidov (ryže/zemiakov/strukovín/medu/ovocia atď). Pre mnohých to nie je udržateľné (vrátane mňa), lebo v momente, keď si mentálne zakážem nejakú skupinu potravín, tak mám na ňu najväčšiu chuť :D. Skutočným riešením je naučiť sa užiť si všetky prirodzené potraviny spôsobom, aby vytvárali v tele rovnováhu. V mini kurze Cesta k zdraviu sa dozvieš k tejto téme viac. 

PS 2: Dôvodov prejedania je viacero. Nerovnováha cukru v krvi je len prvým z nich. V mini kurze nájdeš aj tie ostatné.

PS 3: Veľmi ma poteší, ak mi napíšeš do komentára, či ti to dáva zmysel, prípadne či vznikli v tebe nejaké otázky. Vďačne odpoviem.

Lea 💜